Andy doviedol chichúňavého čiernovláska do výťahu a stlačil gombík na správne poschodie.

Bol rád, že Vila nenapadlo to isté, čo jeho - že cestou na deviate poschodie by sa dalo stihnúť všetko možné. Zažil už pár ľudí opitých a nadržaných. Desili ho. Vilo si začal niečo povedomé hmkať a klopkať nechtami do rytmu o stenu výťahu. Zrýchlil tempo, Andy nerozoznal melódiu, ale tušil, čo je refrén, a zaťukal teniskou o zem.

Doviedol ich do prázdneho bytu. Dnes jeho mama nebola doma, pozvali ju na dáke stretnutie po ani-nevedel-koľkých rokoch. Dorot bola určite ešte v Retre a skôr ako o tretej by sa nevrátila. Nebola ani polnoc. Vzal Vila okolo ramien a šli rovno do jeho izby.

Niekde medzi stláčaním kľučky a rozoznávaním obrysov postele sa doňho zažrali pochybnosti a strach. Začínal sa báť - a pritom nevedel čoho. Sklamania, najskôr sklamania, svojho, Vilovho, obojstranného... A začínal pochybovať o svojom pláne.

Onen plán vznikol predošlého večera s chuťou švajčiarskeho všelieku Unicum v ústach. Plán bol mať s Vilom sex, poriadny sex so všetkým, s úplne všetkým, keď sa vyskytla príležitosť. Chcel ho a obšmietali sa okolo seba pomaly dva týždne. Andy usúdil, že sex bude na mieste.

Dvere vŕzgali, keď ich za nimi zacapol. Bolo to zlovestné a mrazivé, aspoň tak sa zdalo Andymu. Ruka, ktorou držal Vila, mu pripadala ako mŕtva.

Presne ako na plavárni, než sa vôbec spoznali. Sledoval Vila už dlhšie, mal x možností prihovoriť sa mu a dostať sa bližšie, no nikdy žiadnu nevyužil. Nechcel pokaziť, čo si vysníval, tak si hovoril a príležitosti utekali... Veď Vilo prelomil ľady a len Vilovou zásluhou sa fantazírovanie zhmotnilo. Andy vždy na poslednú chvíľu hodil spiatočku.

Vilo sa hodil na posteľ, prstom dlubal do plyšového potkana s vycerenými zubami, a odušu sa rehotal. Nie, od neho iniciatíva nepríde. Andyho plán bol mŕtvy tiež.

"Nestoj tam, šak sme u teba, tss, no tak!" Vilo ho stiahol k sebe na posteľ. "Strašne zlatý potkan! Iba nechápem, prečo má tie zuby také mäkké..."

Andy si uvedomil, že aj keby sa nad neho Vilo prevalil a začal z neho rvať oblečenie, bál by sa. A že možno sa nedesí niečo vyskúšať, možno sa desí práve toho mať s niekým sex.

"Lebo ich má plyšové," zamrmlal Vilovi odpoveď.

Aspoňže nie je nadržaný, pomyslel si Andy.

"Vidíš... Ale oči má tvrdé, tie asi plyšové nebudú... Uaa-ah," zazíval čiernovlasý. "Tuším by som spal... A ani nie... A možno hej... Ja neviem."

"Ťažká dilema..."

"Nie, ja ti poviem, ako to je. Aj by som zachrňal, tá posteľ je fajná mäkká a bolo by to fajn. Ale vedel by som aj ešte fungovať, v úplnej pohode, a ešte keby dajaká hudba..."

"Hudbu ňééé," zatiahol Andy.

"Prečo?" Vilo si začal pohmkávať hlúpu popovú pesničku. Do ruky vzal potkana s plyšovými zubami a myksľoval s ním do rytmu. Vlastne skôr mimo rytmu.

"Lebo."

"Prečo lebo?"

"Ešte furt mám v hlave to tuc-tuc z Retra."

"Tuc-tuc-tuc-tudu-tuc-tuc..."

"Ňéééé, prosím, už ňééé..."

"Prečo?"

"Mám toho proste plné brejle."

"Brejle mám ja, nie?" poznamenal Vilo. "Mám ich, že?" Rukami sa uistil, že hej a obaja sa rozosmiali. Načo komu dôvod... "Mal by som ísť spať. No, ja si to ani nemyslím, ale pred chvíľou mi to niekto v hlave povedal."

"Niekto v hlave?"

"No vážne! Nič, nič, ticho... Vlastne, ticho nie, sme sa smiali jak kone, ale v hlave som mal ticho a naraz do toho dakto hovorí: ,Choď spať. Mal by si.´ Ty si to nebol určite a nikto tu už nie je, či hej?"

"Čo by tu kto robil? Choď spať," zasmial sa Andy.

"Choď so mnou."

"Kam by som chodil? Posteľ je hneď tu..." A žiadny sex v nej dnes nebude, v duchu doplnil. Ktovie, či vôbec niekedy, ak budem taký kus debila.

"To hej," Vilo sa začal v posteli udomácňovať a už si pomaly hľadal dobrú polohu na spanie.

"Topánky dole!"

"Dobre, dobre..." ukľudňoval Andyho a dal si dole aj tričko a nohavice. Zvalil sa na plachtu, až nadskočil matrac. Vedľa dopadol Andy a oboch zakryl perinou. Vilo sa prehadzoval, posunul sa bližšie a skončil s prstami na Andyho bruchu.

"Hej, to šteklí!" dostal zo seba Andy pomedzi chichúňanie.

"Ale nehovor!" Vilo ho šteklil a šteklil, až Andy pomaly nevládal dýchať. Začalo ho to baviť. Bolo to také smiešne... "Dobrú noc," Andymu na čele pristála pusa.

*

Andy sa zobudil prvý. Vila ešte nechal spať (budiť ho zo snov? nikdy!). Navliekol si prvé tričko, čo mu prišlo pod ruku a za ilúziou kofeínu sa vybral do kuchyne. Prstami si prešiel po raňajšom vrabčom hniezde, ako keby mal na hlave Big bang II. Za stolom sedela Dorot, listovala v časopise a popritom lyžičkou odjedala z jogurtu. Obdivoval ju, že sa dokázala vykopnúť z postele, hlavne keď do nej šla o dosť neskôr.

"Ahoj," pozdravil ju. ´Dobré ráno´ bola sprostosť a Andy to nikdy nehovoril. Rána nebývali dobré. Bolo sarkastické želať si ich. Prešiel ku konvici a nalial do nej vodu.

"Čauko," automaticky odpovedala. Dočítala odstavec a začala sa na bratovu prítomnosť sústrediť: "A teraz mi hovor, že si straight..."

Andymu rozospato klipkali viečka, ale teraz ich doširoka roztvoril. "Čo?"

"Mám ti zopakovať tú vetu?"

Prižmúril oči. "A vieš čo? Hej."

"A teraz mi hovor, že si straight... Nie, nepozeraj tak. Videla som vás, len som nevedela, či ste už prišli a išli spať alebo ešte neprišli vôbec... Mali ste sa pekne k sebe!"

Odkedy začala hovoriť, Andy vedel, že nebude mať čo povedať.

Voda zovrela.

Andy si bežal zaliať kávu. Získa čas a spraví dojem, že mu na tom, čo vraví Dorot, nezáleží dosť, aby odpovedal. Otvoril skrinku a zistil, že instantnú kávu buď už nemajú, alebo ju jeho mama zase začala skrývať, lebo sa jej nepáčilo, koľko jej syn do seba bežne kopne kofeínu. Vedel, kde by tú kávu skryla, vždy ju našiel, ale nechcelo sa mu a možno naozaj iba došla instantná. Zalial si zrnkovú a hodil do nej pár klinčekov. Niekedy to robieval, káva mala potom zvláštnu klinčekovú arómu.

"Prosím ťa, boli sme úplne nadrbaní... Vážne, mohol si kľudne myslieť, že som Megan Fox osobne alebo čo," naoko ľahostajne vysvetľoval, no v skutočne cítil v bruchu motýle, ako keď sa bál, že by ho pri niečom prichytili. Dorot by ho mohla chytiť na hruškách.

"A ty si si to myslel tiež, hej?"

Sprostá Dorot, nemohla mu to zožrať aj s navijakom a ďalej sa prehŕňať vo svojom plátku? "Nemám poňatia, čo som si myslel!" podráždene sa ohradil. "Spal som, takže to vedieť nemôžem..."

Pokrútila hlavou. "Andy..."

"Hm?!"

"Andrej, už prestaň."

"S čím?" Dobre vedel, s čím by mal prestať. Hral o sekundy, pretože nechcel počuť, čo robí a že to nemá význam.

"S tým všetkým... Len by ma zaujímalo, či klameš aj sám seba alebo iba mňa."

"Neklamem sám seba!" Triasol sa od hnevu. Šálku položil, lebo by mu z nej vykydlo na dlážku.

"Ale nehovor!" Pokrútila hlavou a vrátila sa k časopisu.

Bola z neho znechutená a sklamaná. On ju sklamal a ona ním teraz pohŕda. Stratila záujem a on stratil dôveru. Buď niečo spraví teraz alebo...

"Tak dobre! Nie som celkom straight! Viem to už dlhšie, iba som nechcel, aby to vedela mama, tak som to nemohol povedať ani tebe a ostatným to tiež nejdem zavesiť na nos!"

"Aleluja, konečne!" rozosmiala sa Dorot.

"Konečne čo?"

"Konečne si skončil s divadielkom. Kto to vlastne všetko vie?"

"Nie veľa ľudí. Vilo," mávol hlavou smerom k svojej izbe, kde čiernovlasý ešte v spánku objímal vankúš namiesto Andyho, "a ešte Hana a potom..." Mišo. Ten blonďák z plavárne. Kvôli Mišovi s veľkou hubou možno viacerí.

"A potom?"

"Iba ak by si niekto niečo všimol."

"Tak je to asi dobre," poznamenala Dorot. "Vieš, kvôli škole. A okrem toho to je vlastne v pohode, že si to nechávaš pre seba. Ani keď skončíš so školou, nemusíš to každému pri zoznamovaní hneď zavesiť na nos." To nehrozilo, uvedomil si Andy. Mal tajnostkárstvo v povahe a samotný pocit, že niečo tají...bol svojím spôsobom fascinujúci. "Ale pri mne si nemusel zatĺkať tak dlho."