Raz som sa vybrala na pôjd, ešte koncom jesene. Dole som zišla s kôpkou kníh, dvoma igelitkami látok a taškou cez plece. Všetko nesmrteľná klasika, táto kniha, niečo o psychológii, staručká povojnová Obeť spovedného tajomstva, Jana Eyrová a Remarque, predstavte si, čierna čipka, bolo jej snáď aj tri-štyri metre, juchú juchú, čierna hrubšia látka, tmavočervená a zvyšky takej čudnej bielej. Taška bola pred dávnymi vekmi mamina, ale potom ju chytila averzia k ne-mini taškám...a teraz ju nosím ja. A čo.
Siroty Cosette sa ujme starší chlap a ako si pokojne žijú, malá vyrastie na peknú kišasoňku. Pre otecka je Cosette všetko, čo má, a sakra na nej lipne, takže keď slečna padne do oka chlapcovi, je zásadne p-r-o-t-i. Neskôr súhlasí so sobášom, no potom mu život začne komplikovať, že je bývalý zločinec. A minulosť zvykne veci doosť skomplikovať...
Cosette je klasika. Typická. Romantika a vzťahy a rozum-cit konflikt. Ale čítala sa dobre.
"Stretol som na ulici akéhosi mladíka, ktorý ľúbil. Mal starý klobúk, šaty ošúchané; na lakťoch mal diery; voda mu prenikala cez topánky a hviezdy cez dušu."
Ten koniec je citát z knihy? :) Znie prekrásne!