Kapitolové počiny mi nehorázne dlho stagnovali. Inštinktívne mám toho plné brejle.
Dotyk dúhy prepisujem. Teresa je nemastná-neslaná a keď sa do nej neviem vžiť ja, ako to má sakra zvládnuť čitateľ? Vdychujem jej väčšiu individualitu, píšem v tretej osobe, o Tanglovi je viac a inak, pribúdajú vedľajšie dejové línie, viac priestoru dostanú Meallia a Monique. Verím, že príbeh nebude len o Teresinom pasívnom čakaní, ale že dostane spád.
Morning fog ruším rubriku a v menu neuvediem odkaz, zostane len zastrčená v archive. Pretože chcem svoje príbehy.
Vyhrabala som svoju detektívnu prvotinu. Hlavná hrdinka sa škrtá, holky nejak nemusím, poviedka sa bude točiť okolo novej príšerky so šarmom čiste chlapčenským. Plánujem primiešať slash a napätie a tuším budem mať čím prekvapiť.
Upírske zuby prepísať plánujem. Držať sa budem (väčšinou) skutočného príbehu, ale budem si viac domýšľať. Nebudem Caroline, ale rozprávač, ktorý podsúva príbeh cez písmená. Odstup od Naty a od toho, čo sa stalo, málinko pozmenil moje vnímanie. A ovplyvnila ma poviedka Saltarina od Syhrael, jej Viktor bol čarovný a ja som si uvedomila, že taký je aj ten môj, len som ho nedokázala správne servírovať.
Nosím ešte v hlave jeden nápad. Nechcem s ním teraz začínať, lebo som pochopila, že mať všetko rozpísané naraz je na hovno. Odohrávalo by sa to počas socializmu a bolo by to slashoidné a hodne rebelské. Viem, že som v tej dobe nežila a nedokážem všetko popísať správne, lenže na druhej strane viem počúvať a kadečo si zisťujem, ako to bolo a tak. Má zmysel s tým začať?
Má vôbec niečo zmysel? Som otupená paralenom, chorobou a liekmi. A predsa sa o čosi neurčité snažím. Ponad brejle chcem v rozmazaných šmuhách čosi pochopiť. Chcem, aby hodiny boli okrúhle a bez škaredých ručičiek. A aby som bola chlap. Najlepšie koketný.
Nemám rada detektívky. Ale tá tvoja znie interesantne.
Čo sa týka socializmu, myslím, že také prostredie, atmosféra, mi nebude nič moc hovoriť... Prečo vlastne práve socializmus? :-)
(Mne by stačilo, keby som bola koketnou ženou :D)